Moja Cesta

O mne

Narodila som sa v Prahe, kde som vyrastala a vyštudovala Stavebnú fakultu. Osud Života ma však zavial až do ďalekého Popradu. Na príčine boli modré oči môjho manžela 🙂 a vďaka nemu som aj naplnila svoje materské cítenie a stala sa maminkou troch detí. Až do obdobia okolo svojej tridsiatky som žila bežným životom. Postupne sa však začali vynárať dlhodobé problémy s trávením a veľmi nepríjemný ekzém. A pretože klasická medicína neúčinkovala (možno len krátkodobo) bola som nútená začať hľadať iné alternatívne spôsoby ako si pomôcť.

 

Hľadanie

Takto začala moja cesta objavovania a hľadania – hlavne samej seba. Absolvovala som rad seminárov, skúšala rôzne metódy. A ako som si postupne čistila svoje „bolístky“, zistila som pre mňa zásadné poznanie, že každý z nás je niečím jedinečný a úžasný. Túto skutočnosť máme často prekrytú nánosom našich strachov a presvedčení, nálepkami, ktoré nám dala výchova a spoločnosť, svojou nevedomosťou. Ja som si totiž svoju jedinečnosť alebo originalitu do tej doby vôbec neuvedomovala. Mojimi vzormi sa postupne stáli ľudia, ktorí boli orientovaní na prírodu, ktorí rešpektovali prírodné zákony a bola z nich cítiť vyrovnanosť, pokora a empatia.

 

Harmónia tela, mysle a duše

Obrovský zlom v mojom živote nastal, keď som stretla jogu. Zrazu tu bolo niečo, vďaka čomu sa mi začala zlepšovať moja boľavá chrbtica a dokázala sa stíšiť moja veľmi aktívna myseľ. A keď sa mi sem-tam zadarilo, prišlo niečo, čo som predtým nikdy nepoznala – vnútorné ticho, pokoj a mier. Prišiel stav, kedy človek len bol a nepotreboval na to nič z vonkajšieho sveta. Spojila som sa so svojou Podstatou. Samozrejme s jogou prišiel aj ekologický spôsob života – v strave, v používaní chémie v domácnosti, v prístupe k životnému prostrediu.

 

Nový rozmercertifikát 001_edit

Potom mi prišla do cesty CESTA Brandon Bays 🙂 . Začalo to článkom v časopise, ktorý mi podstrčil kolega v práci a po jeho prečítaní som vedela, že na avizovaný seminár musím ísť za každú cenu. Po absolvovaní prvého seminára, kedy som bola očarená obrovskou charizmou samotnej Brandon Bays, prišla spontánna túžba pokračovať ďalej v tejto Ceste a zúčastniť sa celého výukového programu pre terapeutov. Úžasný bol pre mňa jeden z tejto série seminárov – seminár Hojnosť – keď som naživo precítila, že výšku našich cieľov si určujeme len my sami. Že všetci (naozaj všetci) máme neobmedzené možnosti v sebe, len sa musíme naučiť veriť si, zbaviť sa svojich strachov a dovoliť si pripínať krídla, aby sme mohli lietať.

 

Poďakovanie

Vďaka metóde CESTA som objavila spôsob, ako si do hĺbky odstrániť problémy, ktoré sa vynárajú počas života, našla som svoj skrytý potenciál a hlavne, začala som byť úprimná sama k sebe. Na spomínanom seminári Hojnosť, sme si mali v jednom cvičení napísať na papier všetko, za čo sme vo svojom živote vďační (úžasná vec, vyskúšajte aj vy), a tak od tej doby ďakujem za každý deň, ktorý môžem prežiť; za svoju rodinu, ktorú mám; za Slnko, ktoré mi svieti nad hlavou; za krásnu prírodu, ktorá ma obklopuje; za milovaný Poprad, ktorý mi neskutočným spôsobom prirástol k srdcu; ďakujem za poznanie, ktorého sa mi dostalo; ďakujem za úžasných priateľov, ktorí ma obklopujú; ďakujem za jogu, ktorú som stretla; ďakujem za CESTU, po ktorej môžem kráčať s láskou a vďačnosťou. A preto vás vítam na svojej CESTE. Keď budeme po nej chvíľu kráčať spolu, určite nás to vzájomne obohatí... pretože žiadne stretnutia nie sú náhodné !!!

 

 

 

 

 

 

 

 


 

Referencie

CESTA pani Márie

Ďakujem, ďakujem, ďakujem".....to sú slová, ktoré spieva moje srdce a vychádzajú z hlbín mojej duše........Metóda Cesty mi zmenila život a to veľmi výrazne vo všetkých oblastiach môjho doterajšieho života: vzťahy, rodina, podnikanie, osobný rast, uzdravenie tela..... Zázraky , ktoré sa dejú v prospech mňa zažívam denno-denne, môj život sa otočil hore nohami v tom najlepšom zmysle slova. Po dlhom hľadaní a blúdení životom som našla smer, našla som seba, našla som krásu života, našla som dôveru v seba, našla som odvahu, radosť, šťastie.........Moje vrúcne želanie je: zažite to , čo bolo dopriate zažiť mne.... Cesta čaká aj na Vás.
S láskou Mária
Zuberec

 

CESTA pani Aničky

Keď som začala pociťovať, že niečo nie je so mnou v poriadku, tak to bolo vtedy, keď sa nám narodili deti. A čím viac rástli, tým som si viac uvedomovala, že nie som taká sebavedomá a neviem, ako si mám poradiť s ich výchovou. Teraz už viem, že práve tieto moje deti som dostala ako dar preto, aby som si uvedomila, že som nemala rada seba a prežila som v detstve veci, ktoré ma zmenili. Začala som na sebe pracovať, vyhľadala som psychologickú pomoc, ktorá mi veľmi pomohla, ale stále som cítila, že ešte nie som v takej pohode ako by som chcela byť. Stávalo sa mi, že som prišla domov a pociťovala som nervozitu, ale nevedela som prečo. Cítila som, že ešte niečo potrebujem so sebou urobiť a potom som našla letáčik Cesta a hneď na prvý pohľad ma to veľmi upútalo, cítila som, že to je to, čo potrebujem. A keď som si o tejto metóde prečítala na internete, už som bola rozhodnutá.

Počas procesov Cesty som si uvedomila, koľko vecí som v sebe zavrela, lebo som si v tom čase, keď som bola dieťa, s nimi nevedela poradiť. Uvedomila som si, že jedine keď si to človek prežije a popasuje sa s tým a odpustí svojej rodine, v mojom prípade ockovi a mamke a hlavne sebe, lebo to je veľmi dôležité, tak sa vráti do čias, keď sa len narodil a bude mu úžasne, lebo prestane sa báť a začne žiť naplno. A presne to sa stalo aj mne. Postupne ako som prechádzala Cestou, mala som tri sedenia a pociťovala som veľké zmeny. Po druhom procese a pár dní pred tretím procesom môj manžel dostal epileptický záchvat. Prvýkrát v živote. Zážitok to bol strašný. Ale čo som si potom uvedomila, bolo, že nejaký čas dozadu by som mala paniku, čo bude ďalej. Ako to bude s jeho zdravím, ako to bude s jeho prácou. Proste by ma ovládol strach. Ale nič také sa nestalo, ja som vedela, že bude v poriadku. Viem, že všetko sa pre niečo deje a som veľmi rada, že ten strach neprišiel a je to neuveriteľné. A na začiatku som písala o výchove detí, že si s ňou neviem poradiť, aj to sa veľmi zmenilo, deti cítia moju sebadôveru a je to úplne iné. Žijeme viac ako rodina, deti do všetkého zapájame, veľa sa s nimi rozprávame a držíme s manželom spolu. Predtým som to tak nerobila.

Všetkým ľuďom odporúčam Cestu, je to úžasný zážitok a veľmi veľmi mi to pomohlo. Ďakujem veľmi pekne.

 

CESTA pani Izabely

Prajem pekný deň! V živote sa vyskytnú rôzne situácie a niekedy sa stane, že akokoľvek sa snažíme , nevieme prísť na koreň veci. Tak hľadáme a klopeme na dvere. A kto klope, tomu sa dvere otvoria. Za jednými z nich bola aj terapeutka CESTY Michaela Schusterová, ktorá mi pomohla sa dostať k takým informáciám v hĺbke svojej duše, alebo to môžete nazvať podvedomím, ku ktorým sa človek svojimi vlastnými nástrojmi sotva dostane alebo nedostane vôbec. V mojom prípade bolo potrebné odstrániť určité obmedzenia pre žitie plného alebo plnšieho života. Načierala som do hlbokej minulosti a podvedome som sa spájala so svojimi rodičmi a svojim vyšším ja. Ono vám dá odpovede na mnohé otázky, pretože všetky odpovede máme v sebe, len sa ich niekedy bojíme vydolovať. Môžeme byť vedení a mať možnosť uvidieť, pochopiť, uvedomiť si, prijať to, čo nám spôsobovalo bolesti (fyzické i psychické) a zbaviť sa ich. Naštartujú sa úplne iné mechanizmy, ktoré si postupne uvedomujete tým, že reagujete na veci úplne inak, cítite sa inak. Niečo sa tou hlbokou prácou so sebou preprogramuje v prospech VÁS a VÁŠHO ďalšieho života. Preto ak máte v živote dilemu, alebo neviete, čo sa s vami deje, bolí vás to, a potrebujete a chcete nájsť odpoveď v sebe samých, nie mimo seba, tak sa obráťte na tých, ktorí vám dajú pomocnú ruku.

- Izabela

 

 

Príbeh pani Janky

Milá pani Michaela, ďakujem Vám, že ma sprevádzate Cestou.
Všetko, čo počas svojej cesty životom zažijeme, nás svojim spôsobom ovplyvní. Do akej miery však naše negatívne zážitky a pocity dokážu ovplyvniť naše zdravie, som zistila až keď som sama prešla terapiou Cesta.
Prvý proces som si odplakala. Oživili sa mi spomienky z čias, keď som nastúpila do škôlky. V triede stálo opustené dievčatko, ktoré nebolo na škôlku vôbec pripravené. Mama mi pri ďalších dvoch súrodencoch nestihla povedať, čo všetko ma v škôlke čaká a že si po mňa poobede určite príde. A v šatni som ju už nepočúvala. Vôbec som nechápala, čo sa okolo mňa deje. Stála som tam a všetko čo sa v triede dialo, mi pred očami bežalo ako film. Bola som opustená. Nemala som sa s kým podeliť o svoje pocity, cítila som sa opustená. Túto spomienku som vytesnila, ale mala v mojom živote ďalšie súvislosti.
Vrátila som sa aj do obdobia malého bábätka, ktoré sa v postieľke bálo tmy, ktoré necítilo istotu, že ak bude plakať, niekto ku nemu príde. Tak prestalo plakať a cítilo sa opustené, lebo nemalo pri sebe mamu vtedy, keď ju potrebovalo.
Bezprostredne po prvom procese a ešte celý deň som mohla dýchať tak voľne, ako je to len možné. To je tá sloboda, ktorú potrebujem cítiť. K tomuto stavu sa túžim dopracovať. Po žiadnych liekoch, ktoré som kedy na astmu brala, som sa takto necítila.
Ďalší deň bol zaujímavý, zobudila som sa lapajúc po dychu. Môj deň naplnil smútok, ktorý sa poobede zmenil na podráždenie, nervozitu, miestami až slovnú agresivitu. Uvedomila som si, že to nedostatok kyslíka a namáhavé dýchanie ma robí nervóznou, podráždenou.
Prvý proces na naštartoval. Bola som plná očakávania a odhodlania. Začala som detoxikovať organizmus. Naraz som v priebehu dňa zistila, že mám astmatický záchvat, ktorý však pozvoľna ustúpil sám. To sa opakovalo počas dňa niekoľkokrát. Prekvapilo ma to o to viac, že okolo lietali pele a ja som aj napriek tomu nepotrebovala lieky, aby som astmatický záchvat prekonala.
Druhý proces sme zamerali na liečenie astmy. Zistenie, že chorobu som si privodila sama, ma po tom všetkom ani neprekvapilo. Keď som totiž v tej škôlke raz ochorela, zistila som, že mama mi venuje viac pozornosti, že je so mnou doma, že sa o mňa stará viac ako o ostatných súrodencov. Tak prečo by som nebola chorá častejšie? Ja som predsa chcela viac pozornosti, viac lásky, viac maminej prítomnosti ! Nasledovali 4 zápaly priedušiek, 3 zápaly pľúc a astma bola na svete. Mama však nemohla byť so mnou doma neustále. A tak sa o mňa starala stará mama na dedine. Spala som v perinách z páperia – hoci som bola na perie alergická, liečila ma propolisom, hoci mám peľovú alergiu. A môj stav sa zhoršoval. Mama ma odložila ku starej mame a tá po čase v mojej prítomnosti skonštatovala, že dlho žiť nebudem ... Chorobou som si starostlivosť a viac lásky od mamy nevynútila, ale už nebolo v mojej v moci vrátiť to späť a vyzdravieť.
Po druhom procese sa moja astma sa oddelila od alergií a svoj život už nežije, ale dožíva sama ... Vždy mi lekári tvrdili, že sa vyvinula z alergií. Tak som ich mala spojené. Ale dnes viem, že je to celkom inak. Je super dýchať naplno. Zmizla nervozita z ustavičného nedostatku kyslíka. Lieky na astmu vôbec nepotrebujem - môj lekár bude nešťastný, lebo zdravotná poisťovňa mu platí za to, že som chorá.
Odpustila som mame, že nám, svojim deťom, nedokázala dať toľko lásky, koľko sme potrebovali, že nám nedokázala byť takou mamou, akú sme potrebovali. Rodičia poznačení vojnou ju nenaučili ľúbiť, sami jej nedokázali dať toľko lásky, koľko potrebovala. Táto karma je už preč. U mňa sa skončila jej sila. Už po prvom procese som začala čítať aj knižku Cesta pre rodičov a deti , aby moja dcéra nikdy nemusela prejsť tým, čím prechádzam ja. Hoci musím priznať, že ma Cesta nesmierne obohacuje a učí.
Odpustenie je cesta k uzdraveniu.
A ďakujem aj mojej kamarátke Danke, že mi ukázala cestu k Ceste ...

- Janka Poprad

 

 

Príbeh pani Zuzany

Môj príbeh začal pred 8 rokmi, kedy mi pri preventívnej prehliadke úplne náhodou zistili nádor na prsníku. Nemohla som tomu uveriť, žiadne zdravotné problémy som predtým nemala. Môj život sa vtedy obrátil úplne naruby - „ CARCINUM“ to mi znelo v ušiach, bolo to pre mňa ako zlý sen. Nevedela som sa s tým vysporiadať, moje zúfalstvo rástlo zo dňa na deň. Bála som sa to niekomu povedať, veď to slovo znamená koniec a hlavne strašné zúfalstvo. Najprv som to povedala v rodine a videla som v ich očiach úplnú hrôzu, hoci mi hovorili, neboj sa, to sa už dá liečiť, ale myslím, že tomu sami neverili. V práci som to oznámila posledný deň pred liečbou, aby som nemusela vidieť tie ľútostivé pohľady. Nastúpila som na liečenie a urobila som všetko, čo mi lekári povedali. Bolo to strašné obdobie, pretože liečbu som neznášala dobre. V nasledujúcom období troch rokov som sa vraj vyliečila (podľa lekárov), ale prišla som o všetko - o prácu, súkromie sa mi rozpadlo a ja som sa cítila zúfalá a nešťastná, nechápala som, ako sa mi to mohlo stať a hlavne prečo sa mi to stalo.....
V piatom roku po kontrole mi oznámili, že som úplne vyliečená. Ale už v polovici nasledujúceho roku som začala mať určité bolesti v chrbtici, ktoré sa stupňovali. Zašla som za svojou pani doktorkou a keď som jej povedala o svojom probléme, videla som v jej očiach akýsi nepokoj a poslala ma na vyšetrenie kosti.

Tam mi zistili, že mám metastázu v stavci. Ako to, veď už som bola zdravá!!!! ..... myslela som, že to neprežijem. Pani doktorka ma presvedčila, že sa jedná len o jednu kosť, aby som si ju dala vybrať. Súhlasila som a kým som to všetko absolvovala a vrátila sa na opätovné vyšetrenie kosti, metastázy už boli všade. Pani doktorka ma upokojovala, že to nevadí, nasadíme liečbu a tá zaberie. Nevedela som, či vôbec s tou liečbou začať , má to vôbec zmysel? Chemoterapiu som pred tým znášala veľmi zle. Vtedy sa vo mne niečo zlomilo a povedala som si, ak je to koniec, nebudem sa mučiť chemoterapiou, cítila som sa celkom dobre a chcela som to využiť. Pani doktorka mi hovorila, že chemoterapia je aj v tabletkách a tá sa znáša lepšie, tak som si povedala, že to ešte poslednýkrát vyskúšam, ale keď to nepôjde, tak to zruším.

Vtedy som si povedala, že spoliehať sa iba na medicínu asi nestačí, na internete som našla všeličo zaručené recepty, musím povedať ,že som niektoré aj vyskúšala, ale nič nezabralo, ani lieky ktoré som brala. A v tom čase môjho trápenia sa mi dostal do rúk článok o Brandon Bays, ktorá sa za tri mesiace sama vyliečila z rakoviny. Keď som to dočítala tak som bola presvedčená, že to chcem vyskúšať, ale ako? V správach som ju dokonca videla a hovorili o tom, že robia aj sedenia pre verejnosť a dokáže pomôcť. Tak som si hovorila, ja už nemôžem nič stratiť , chcem to vyskúšať. Na internete som hľadala niekoho, kto by túto metódu robil po slovensky a nebol až z Bratislavy. Nebola som finančne na tom tak dobre, aby som sa ubytovala v Bratislave a zaplatila si preklad.

A vtedy sa na mňa usmialo šťastie a našla som priamo v mojom meste Poprad akreditovanú terapeutku, ktorá robí túto metódu. Nemohla som tomu uveriť, tak som jej emailom napísala, aký mám problém, či mi nedokáže pomôcť. Napísala, že áno a dala mi viac termínov, aby som si vybrala. S malou dušičkou som išla na prvé stretnutie. A čo sa od vtedy stalo? Po prvom sedení zo mňa padol obrovský balvan, ktorý som so sebou vliekla celý život. Po druhom sedení mi prvýkrát lekárka oznámila, že sa to nešíri ďalej, čo bolo pre mňa ako zázrak. Ale ja som pri týchto sedeniach našla aj niečo iné , našla som konečne odpovede, prečo sa mi to všetko stalo a ako to môžem sama napraviť.

Ako človek som sa zmenila, zistila som, že život môže byť úplne iný a ja dokážem byť napriek svojej diagnóze šťastná. Sedení som absolvovala viacero a tam som zistila veci, ktoré som vôbec nevedela a ani som o nich netušila, môj život sa úplne zmenil, mám chuť žiť. Na svoju chorobu už vôbec nemyslím, užívam si každý deň a stále sa mi stane niečo, čo ma nesmierne prekvapí a potvrdí mi, že som na správnej ceste. Každý deň je pre mňa ako zázrak, som veľmi rada, že som túto cestu s pani Schusterovou absolvovala, lebo mi ukázala to, čo som pred tým vôbec nevidela. Veľmi som sa zmenila a zisťuje to aj moja rodina, ktorú to trocha prekvapilo, lebo tá zmena je úplne viditeľná. Ale najdôležitejšie je to, že ja sa cítim veľmi dobre, moje nočné mory sú preč a užívam si každý deň!!!

 

- Zuzana Poprad